woman, girl, female

Pracovný režim a homeoffice

Aký režim máte nastavený počas posledných dní či mesiacov? U mňa sa za posledný rok veľmi zmenil. Z pravidelnej práce v špedícií som prešla na úplne niečo iné.  Pandémia a lockdown boli spúšťačom toho, že som sa rozhodla písať blog o cestovaní a naplniť si tak moje „písacie“ sny, a zároveň to bol aj akýsi únik z tej pandemickej reality.

Písanie blogu ma priviedlo k úplne novým informáciám a spoznávanie online sveta ma za posledných pár mesiacov naučilo veľa nového. A prišiel čas zmeniť veľa vecí. Makám rovnako, možno aj viac, ale čas ktorý venujem práci je úplne inak zadelený.

Ráno vstávam oveľa skôr ako som bola zvyknutá a zapínam pc, keď ostatní ešte spia. To ticho doma je úplne iné ako večer. A stíham aj východ slnka. Aj keď švagrinej tvrdím už dlhodobo,že na východ slnka niekde na hory ma nikdy nedostane,lebo ja vtedy spím 🙂 . Večer resp. po nociach už nemám energiu na prácu. A k srdcu som si zobrala slová aj o „modrom svetle obrazovky“, a tak pokiaľ to nie je nutné, tak keď uspím deti a nezaspím pri tom, lebo aj také sa stáva… tak už mobil ani pc nezapínam. Alebo sa teda snažím aspoň 90 minút pred spaním ich odložiť bokom.

Kedy sa môj režim začal meniť?

Počas januára, keď sme prešli doma na online vyučovanie a homeoffice sme cez deň mali babami nastavené pravidlá,že sa hrajú 2 x hodinku (alebo dve hodiny v kuse) samé a bezomňa, a ja vtedy pracujem. Začala som vtedy vstávať o 06.00, aby keď ony dve vstanú o 08.00 som sa mohla venovať im. Mali sme stopky a kontrolovali ma. Maximálne mi dovolili dopísať vetu a musela som zatvoriť počítač a odložiť mobil. Tento trik sme odkukali od Zuzky Becherovej a osvedčil sa aj u nás doma.
 
Potom boli týždeň v škole a v škôlke kým prišli opäť ďalšie prázdniny, ktoré zase urobili škrty v mojich plánoch. Počas prázdnin zavreli škôlku a opäť bolo treba byť cez deň mamou a práca išla bokom. Keď sa dalo opäť som si privstala, alebo robila večer, keď zaspali.
 
Priznávam,že mojich „100 kurzov a aktivít“ mi začalo prerastať cez hlavu a išlo občas to na úkor nás dvoch s manželom. Keď potrebujem pripojím sa večer na online webináre, ale ak sa dá pozriem si ich radšej v kľude ráno. Viem sa tak lepšie sústrediť ako keď mi sto krát za 10 minút príde dať niekto pusinku na dobrú noc a potom sa ma samozrejme zmocňujú moje pocity „som zlá mama“.

Všetci sme zrazu ostali doma

Za posledný rok sa veľa zmenilo v mnohých domácnostiach. Zrazu ostali všetci doma. Z môjho frfľania, že kedy prídeš domov z práce? Prečo ideš zase na futbal? To musíš ísť na pivo? … sa zrazu stalo, že sme boli 24 hodín denne stále spolu. Na začiatku to bolo fajn. Ale potom prišla realita, že sa treba s jedným dieťaťom učiť, s druhým sa vtedy hrať, aby bol na učenie kľud. Do toho zvonil mobil a bolo treba riešiť prácu, a tak ďalej…. Veď to asi teraz všetci dobre poznáme.

Bolo si treba hľadať nové spôsoby ako prežiť toto všetko bez kriku a hádok. Bolo treba sa vysporiadať s home officom.  A tak som si určila ja svoje priority. Nedalo sa aj pracovať, aj starať sa o deti, aj navariť a ešte aj upratať podľa mojich predstáv. Moja práca išla bokom. Stala sa so mňa žienka domáca na plnej čiare. Tým čo ťahá financie, a teda ten koho príjem je pre nás podstatný je zatiaľ môj manžel. 

tulips, flowers, vase

Home office outfit?

Môj sen bol vždy chodiť do práce v teplákoch. Nemám rada taký ten biznis štýl, že lodičky, sačko, blúzočka a podobne 😀 . Skrátka som ten športovejší typ. Mala som prácu, do ktorej som mohla chodiť doslova v papučkách a teplákoch, a vtedy ma to bavilo.

Keď som však začala podnikať z domu zrazu sa mi vytrácalo to čaro, že do práce môžem ísť aj v teplákoch. Zrazu som nepoznala či som v teplákoch doma alebo v práci. Lebo som bola stále doma a stále v teplákoch. Nikdy som nebola ten typ čo sa potrebuje dve hodiny pred odchodom z domu namaľovať a upraviť, ale predsa len do práce sa chodí inak upravená. Aj keď ja väčšinou nosím drdol a nemaľujem sa 😀 .

Ale bolo treba robiť niečo s tým, že som bola stále v teplákoch a stále doma. A preto som si našla svoj štýl. Ráno, keď deti odišli do školy som sa z pyžama obliekla síce do niečoho pohodlného, ale nie do teplákov. Dokonca som vtedy objavila aj čaro šiat. Takých ležérnych, ale šiat. Cítala som sa, že som oblečená do práce. Šaty, tuniky a legíny to istili. Bolo mi v nich pohodlne aj keď som odbehla vyvešať prádlo, a zároveň som bola aj nahodená ak bude treba niekam rýchlo odbehnúť.

Po vianočných prázdninách však opäť prišiel teplákový mód. A dávam si záväzok, že to opäť napravím, aspoň na ten šatovo-legínový štýl. Veď sa ako ženy musíme cítiť dobre aj keď nás nikto nevidí, že? Ale o tom mojom obliekaní snáď niekedy nabudúce.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *