Vianoce s knihou v ruke

Večerné čítanie patrí k našim tradičným predspánkovým rituálom. Je to čas, kedy ide mobil bokom. Práca počká a počká ma aj neuprataná kuchyňa či prádlo v práčke. To čo nepočká je čas, ktorý môžeme tráviť s našimi deťmi. Lebo o pár rokov už nebudú chcieť, aby som im večer čítala pred spaním. Potom, ale „bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom“. Dokonca je vedecky dokázané, že 15 minút čítania denne je pre intelektuálny, duševný a vzťahový vývin vášho dieťaťa to isté, čo dobrý pitný režim. Ak ste si doteraz spolu nečítali, tak je najvhodnejší čas začať, lebo nikdy nie je neskoro, že?

U nás nosí Ježiško pravidelne každý rok nejaké nové knižky. Aj nám dospelým a aj našim deťom. V tomto článku nájdeš pár inšpíracií na knihy, ktoré nás baví čítať opakovane a aj pár tipov na tie, ktoré nám dúfam donesie Ježiško 🙂 . Nájdu sa tam aj tipy na knihy pre cestovateľov a aj také, ktoré potešia malých aj veľkých.

Pre menšie deti (3 – 4 roky)

Naša menšia má 4 roky. Momentálne miluje pozerať Labkovú patrolu a od Ježiška chce novú knižku o „patrolkách“, aby sme si mali večer čo čítať. Myslela som si, že už máme doma snáď všetky, ale našťastie sa ešte jedna, pre nás nová, našla. V týchto knižkách sa však niektoré rozprávky opakujú, čo nám však nevadí. Ale niektoré deti to môžu brať inak 🙂 , tak upozorňujem dopredu. Ako som spomínala nám nevadí, ak si obľúbenú rozprávku čítame aj dva krát.

Rovnako rada si naša Leuška lepí a kreslí, a preto jej tento rok Ježiško donesie pracovné zošity, kde sa pomocou nálepiek vytvorí príbeh, ktorý sa dá potom čítať. Toto sa mi overilo ako super aktivita už pri Laure, čiže po pár rokoch ideme na to zase.

Pre väčších (6 – 9 rokov)

V dnešnej dobe nie je už nič nezvyčajné, že deti vedia čítať už keď idú do školy. Tak to bolo aj u nás. Laura išli do školy s tým, že už vedela čítať. Ja som ju to cielene neučila, nejako sa to naučila sama tak, že sa stále pýtala na písmenka. Pýtate sa možno, že prečo som ju to neučila, keď sa o to zaujímala. Bála som sa učiť ju čítať na silu, mojim spôsobom. Nemám pedagogické vzdelanie, a teda som sa do tohto remesla nechcela učiteľom miešať. Zároveň som sa bála, že ju to naučím skrátka zle a bude problém ju potom naučiť čítať správne.

Jej čitateľské začiatky sme začali so sériou kníh o malej zverolekárke Julinke. Kníh v sérií je 8 a každou sa nesie iná téma. Julinka je malé dievčatko, ktorého maminka je zverolekárka a ona tiež túži byť raz zverolekárkou. V týchto knihách sú väčšie písmenká a jedna kapitola má okolo 8 strán, čiže jednu kapitolu dokázala pred spaním prečítať aj sama, a preto ju to tešilo a chcela čítať každý večer. Keďže v tom čase sme už mali aj Leu padlo mi vhod, že tam boli aj kreslené ilustrácie toho čo doktorka zvieratiek robila. Keď Laura dočítala, my sme sa potom vedeli o tých obrázkoch rozprávať a tvoriť si svoj ďalší príbeh.

Klasika, ktorú asi pozná každý, je u nás Pipi Dlhá Pančucha. Mne sa veľmi páči jej heslo: „Toto som nikdy nerobila, to mi určite pôjde“. Tento vtipný príbeh Vám asi špeciálne netreba predstavovať, že? Ďalšou klasikou z našej knižnice je séria kníh o Opici Škorici. Toto je tiež veľmi milá séria knižiek o opičke, ktorá robí všetko tak ako sa nemá a jej detský kamaráti sa ju to snažia naučiť správne. Opice z našej police patria tiež k našim obľúbeným.

Ako nám však deti rastú tie záujmy sa menia a prišla na rad séria kníh o Mirelke Pátračovej. Mirelka je dievča, ktoré sa v každej knihe snaží vypátrať inú záhadu. Knihy sú tiež pekne ilustrované a sú tam aj „kreslené“ rozhovory niektorých postáv a niektorých situácií. Písmenká sú väčšie a tým pádom sa kniha rýchlo číta.

Knihy pre malých aj veľkých cestovateľov

Dnešnú situáciu by pred rokom bol prorokoval asi málo kto. Cestovanie sa zrazu stalo svojim spôsobom nedostupné, ale pre tých ktorí sa nevzdávajú je tu šanca spoznávať svet aj cez knihy. My si spoločne všetky tri čítame aj rôzne povesti o hradoch a zámkoch. Baby si rady predstavujú ako kedysi žili princezné, kde býval pán kráľ a rada si to predstavujem aj ja. Na mojom Instagramovom profile nájdeš aj mnou načítané povesti, ktoré si môžeš so svojimi deťmi pustiť keď nebudeš mať práve chuť čítať. Kníh o povestiach, hradoch a zámkoch je veľa stačí si vybrať len tú, ktorá je tvojmu srdcu bližšia.

Ja mám rada keď držím knihu v ruke. E-knihy mám rada len keď majú pár strán, alebo je to obsah, ktorý je pre mňa náučný. Ak chcem čítať nejaký príbeh, potrebujem cítiť tú knihu v ruke. Aj pred cestou si vždy rada naštudujem kam idem a urobím si taký plán cesty. Keď sme cestovali do Ríma, Paríža či Barcelony, vždy som si kúpila cestovateľskú príručku kde boli užitočné informácie pre turistov a pri niektorých aj mapa. Potom som si robila plány s mapou a ceruzkou v ruke, aby mi nič dôležité neušlo. Takže ak chcete cestovať, nevzdávajte sa. Cestovať môžeme aj prstom po mape alebo so šálkou čaju v jednej ruke a cestopisom v druhej. Nechajte svoju predstavivosť pracovať na plné obrátky a razom budete uprostred slnečných pláži na Zanzibare či pri fjordoch v Nórsku.

Niečo pre maminky a ocinkov

Neviem ako to máte vy, ale ja veľmi rada čítam rôzne motivačné knižky. Naopak môj manžel má radšej thrillery a také tie chlapské akčné, dobrodružné detektívky. Ja mám rada knihy, ktoré sa mi ľahko čítajú a rýchlo ma vtiahnu do deja. V posledných mesiacoch mi takto utkveli dve knihy, ktoré som mala potrebu ťahať stále niekam so sebou a čítať každú voľnú chvíľku.

Jednou z nich bola kniha od šikovnej slovenskej autorky Zuzky Maliníkovej – Rozhodnutá pre úspech. Od tejto knihy som pôvodne čakala, že bude biznisovo a podnikateľsky ladená. Opak bol pravdou, našlo sa tam veľmi veľa jej krásnych pohľadov na to, ako sa pozeráme my ženy samé na seba. Ako sa podceňujeme aj keď sme úžasné. Ako nastaviť svoje myslenie na pozitívnu vlnu.

Druhou knihou, ktorá bola pre mňa tá, ktorú som aspoň 10 minút každý deň musela vziať do rúk, bola kniha zo série od Gill Smith – Prečo mama nadáva. Bola to druhá kniha z tejto série. Jednotku som nečítala, ale to vôbec nevadí, lebo sa v knihe raz-dva zorientujete, že kto je kto. Kniha bola tak vtipne písaná a pripomínala mi môj život, že som sa občas prichytila pri tom, že sa nahlas smejem na tom, čo písala a prežívala samotná autorka. Kniha je písaná formou denníka, a asi aj pre to mi bola blízka, lebo každý deň som si prečítala jeden deň zo života autorky.

Dúfam, že sa Vám moje tipy na knihy páčia a naberiete z nich inšpiráciu a energiu aj do ďalších cestovateľských zážitkov. Ak budete maj nejaké tipy, s ktorými by ste sa chceli podeliť, neváhajte mi ich napísať na mojich profiloch na sociálnych sieťach.

Vaša Maťú